Anton Dvorak

Minule som sa, ani neviem z akého dôvodu, zapozeral do Nákupných maniačok. Bolo to asi prvý krát, čo som to vidiel skoro celé. Bola tam skupinka žien, nejaká modelka a ostatné tiež podobného razenia a intelektu. Nechcem nikoho urážať, no produkcia akoby zámerne vyberala takýchto čudákov, resp. ľudí spadajúcej do odlišnej sociálnej, ideovej a hlavne menšinovej skupiny, ako má byť skupina, pre ktorú je relácia určená- normalnych ludi, co si kupuju lacne damske oblecenie a nejake lacne topanky, dámske lodičky, damske cizmy. Teda tých obyčajných, ktorým po práci nezostáva nič iné, ako relax pred blikajúcou sústavou farebných lediek. A popritom komentovať, že akí to ľudia to žijú, ako je možné, že je tak tupá, čo to na seba dala a pod su ako lacne hracky. Nechcem ich zastávať, ako som povedal, každý sme nejaký a za predpokladu, žeby sme náhodou v takej to podobnej reality show vystupovali my a bola by určená pre vyššie spomínanú skupinu, mala by taký istý úspech. Tí by takisto hádzali komenty o sedlákoch a pod.

Ale k veci. Ak som dobre pochopil pointu tejto pseudosútaže, hlavná protagonistka mala v určitom časovom limite nakúpiť na seba oblečenie k určitej príležitosti. A mala na to určených iba 500,- Eur!Toto je výsmech pre majoritnú skupinu obyvateľstva, pre ktorú 500,- Eur predstavuje vo väčšine prípadov mesačný príjem. Teda milé nákupné maniačky, produkcia a tí, pre ktorých je 500,- Eur dvojhodinová záležitosť na nákupe.

Minule som sa mal zúčastniť jednej rodinnej spoločenskej akcie. Patrí sa aj náležite obliecť. No za posledné obdobie moje telo prešlo určitou transformáciou a všetok spoločenský odev v šatníku mi je už veľký. Nezostávalo mi nič iné, ako nájsť si čas a dobrý obchod, kde na seba kúpim potrebné. Priznám sa, zabralo mi to viac ako súťažné dve hodiny, no pochodil som viacero predajni a v každej som našiel niečo, čo som potreboval. Vo výpredajových cenách. Nešlo o žiadne sekáče ani Číňanov, všetko to boli obchody s novým šatstvom, aké bežne nájdeme v nákupných centrách.

Samozrejme, že to neboli obchody drahých svetových značiek. Naša majoritná časť obyvateľstva totiž poväčšine na značky nepozerá, pokiaľ sa mi to páči, spĺňa to účel a ešte je aj dobrá cena, tak to môže mať aj značku XYZ. Teda, kúpil som si pánske bundy, k nim panske mikiny toho istého vzoru, košeľu, panske tenisky a pánsku kabelku cez plece (neviem ako sa tomu v skutočnosti nadáva). Kravatu a ponožky som nekupoval, keďže noha veľkosť nemení a kravata je nastaviteľná. Tieto ešte mám v šatníku nejaké. Teda za to všetko spomenuté som dal zaokrúhlene 60,- Eur. Áno. Šesťdesiat. bundy 16,50, mikiny k nim 7, košeľa 6,50, topánky 14,90 a kabelka 13,50. Teda presne 58,40. Predpokladám, že za 1,40 by som kúpil aj nejaké ponožky. A ešte chcem podotknúť, že to k sebe aj ladilo, čo mi povedalo aj pár ľudí, samozrejme z majoritnej časti obyvateľstva.

Teda, som nákupný maniak? Ako som spomínal, z časového horizontu to bolo čosi viac, nejakých 5 hodín dokopy, no ak by som mal minúť len 500,- Eur, ušetril by som 440,-, za ktoré by som možno vedel nakúpiť niečo pre všetky účinkujúce v spomínanej reality show. A nejde len o oblečenie, ale aj o kozmetiku a ostatné veci, no to bude možno témou nasledujúceho príbehu. Nabuduce si radsej pozriem nejake dobre porno.