Anton Dvorak

V poslednej dobe sa objavilo veľa článkov o neľudských podmienkach v čínskych fabrikách, kde pre nás a celý svet vyrábajú lacné veci. A nielen hocijaké druhoradé značky ale aj dosť známe damske oblecenie, lacne hracky, lacne topanky, dámske lodičky a pod. Do čínskych obchodov nechodím lebo veci, čo som odtiaľ mal nestáli za nič. Snažil som sa kupovať veci, ktoré sa tvárili ako vyrobené v EÚ ale aj tak som na nich napokon našiel maličkými písmenkami, že aj tak sú vyrobené v Číne alebo v Bangladéši.

Snažil som sa nakupovať aj elektroniku, ktorá mala európsku značku a pôsobila veľmi kvalitne aj cena bola riadna a po čase som zistil, že aj tá elektronika má „čínsku chorobu“ totižto po niekoľkých mesiacoch používania sa vloudila nejaká chybička a mohol som to vyhodiť.

A potom mi prišiel do cesty dokument o systéme plánovaného opotrebovania. Modernom vynáleze pre nekonečný biznis. Pre tých, čo o tomto systéme ešte nepočuli, systém plánovaného opotrebovania je systém, ktorý ma zabezpečiť, že keď si niečo kúpite aby vám to nevydržalo priveľa rokov, ale aby ste boli po čase nútení ísť a kúpiť si nový výrobok. Tento systém je používaný vo všetkých odvetviach výrobného priemyslu a bohužiaľ nielen v Číne a nielen u lacných značiek.

Jednoducho napr. staré šijacie stroje fungovali aj 25 aj 30 rokov rokov, jednoducho boli nezničiteľné, ale keď si chce výrobca zabezpečiť odbyt tak nemôže čakať 25 rokov, kým znovu budete zháňať nový stroj. A tak treba trochu znížiť kvalitu. Dať namiesto kovovej súčiastky radšej plastovú a to už máte garanciu, že zákazník po dvoch rokoch bude zháňať nový šijací stroj, lebo samozrejme v servise mu povedia, že oprava príp. nová súčiastka stojí pomaly toľko ako nový šijací stroj a to už sa neoplatí.
To isté televízory, damske plavky, elektronika, znackove oblecenie, skrátka všetko.

Sedím doma pri počítači, nepochybne je z Číny hoci sa tvári ako keby ho vyrábali európski IT špecialisti, mám na sebe panske mikiny a bundy na zimu, ktoré je určite odniekiaľ z Číny hoci ma predavačka uisťovala, že to je Európska kvalita a všade okolo mňa je všetko „Made in China“ hoci sa to tvári všelijako inak. Myslím na tých mojich čínskych bratov, ktorí sú zneužívaní vo fabrikách ako otroci.

A je mi to ľúto, že im neviem pomôcť. Lebo kúpou ich výrobku nepodporím ich ale iba majiteľov továrni, ktorí im hádžu len odrobinky. Len toľko, aby ešte zajtra vládali prísť do roboty. Čo mám z toho, že som tu klamany rečičkami o kvalite. Výrobcovia majú technológie na výrobu vecí, ktoré by vedeli vydržať naozaj dlho, ale asi by im nepasovalo do výrobného plánu, keby ste kupovali práčku iba raz za 20 rokov tak ako to bolo kedysi.
Môj dedo bol obuvník a keď ušil lacne topanky dával na ne záruku 7 rokov. A ja sa pýtam kde pokročila naša doba, keď tak pozerám na moje topánky nedávno kúpené a už rozbité hoci v nich nehrám futbal iba v nich chodím po meste a tiež nestáli pár drobných. Máme na Slovensku veľa šikovných ľudí aj na úrade práce,máme veľa šikovných remeselníkov ktorí živoria a pritom by vedeli vyrobiť topánky, na ktoré by s čistým svedomím mohli dať záruku 7 rokov.
Ak nechcem byť klamany systémom plánovaného opotrebovania a ak nechcem podporovať Čínske otrokárske zriadenie tak mi neostáva nič iné len hľadať na Slovensku remeselníkov, ktorí ešte nezabudli ako vyzerá poctivá robota.